Život Prešova
online
online
Spor dvoch skupín Rusínov o Ruský dom sa zatiaľ nekončí
15.05.2006 Prešov
Prešov 15. mája (TASR) - Spor o vlastníctvo a následné využívanie Ruského domu v Prešove medzi viacerými skupinami rusínskych občianskych združení (OZ) sa ne...Prešov 15. mája (TASR) - Spor o vlastníctvo a následné využívanie Ruského domu v Prešove medzi viacerými skupinami rusínskych občianskych združení (OZ) sa nekončí. Potvrdila to aj dnešná búrlivá výmena názorov medzi nimi priamo v priestoroch domu za účasti médií.
Aktérmi sporu sú paradoxne dve rovnako nazvané OZ Ruský klub - 1923. Jedno z nich pod vedením Konštantína Barnu založilo asi pred rokom aj Nadáciu Ruského klubu - 1923 a jej správcom je Štefan Sekerák. Dalo na seba zapísať v katastri nehnuteľnosti aj celý Ruský dom. Podľa svojich kritikov táto skupina \"okupuje\" Ruský dom, berie peniaze za prenájom dvoch priestorov pre predajne a neusiluje sa urýchlene dokončiť obnovu nehnuteľnosti. Člen jej správnej rady Pavel Birčák informoval, že vysúdili ešte len tretinu majetku, ktorá podľa nich patrí Ruskému klubu. Odmietol zverejniť výšku príjmov z nájomného. Kritici ich postupu ústami Petra Krajňáka st. vyjadrili pobúrenie nad zahmlievaním situácie, embargom na akékoľvek informácie pre všetkých členov OZ.
Obe strany naznačili, že ich spor môže rozhodnúť len súd.
Ruský klub vznikol v roku 1923 a vďaka zbierkam sa mu podarilo získať financie na to, aby v roku 1925 kúpil nehnuteľnosť v centre Prešova. Od začiatku sa s prestávkami využívali jej priestory na kultúrno-vzdelávaciu činnosť príslušníkov tejto národnosti. Posledné asi dva roky je Ruský dom pre verejnosť zatvorený, jeho interiéry sa reštaurujú. Sekerák uviedol, že práce na poschodí o rozlohe 480 metrov štvorcových sú hotové z troch štvrtín. Na prízemí je v podnájme predajňa hudobných nástrojov a v podzemí reštaurácia.
Prvé OZ Ruský klub - 1923 vzniklo v roku 1992 a nadviazalo na činnosť Ruského klubu z roku 1923, rozštiepenie na dve OZ sa udialo v apríli 2005. Obe OZ sú zaregistrované na Ministerstve vnútra SR.
Aktérmi sporu sú paradoxne dve rovnako nazvané OZ Ruský klub - 1923. Jedno z nich pod vedením Konštantína Barnu založilo asi pred rokom aj Nadáciu Ruského klubu - 1923 a jej správcom je Štefan Sekerák. Dalo na seba zapísať v katastri nehnuteľnosti aj celý Ruský dom. Podľa svojich kritikov táto skupina \"okupuje\" Ruský dom, berie peniaze za prenájom dvoch priestorov pre predajne a neusiluje sa urýchlene dokončiť obnovu nehnuteľnosti. Člen jej správnej rady Pavel Birčák informoval, že vysúdili ešte len tretinu majetku, ktorá podľa nich patrí Ruskému klubu. Odmietol zverejniť výšku príjmov z nájomného. Kritici ich postupu ústami Petra Krajňáka st. vyjadrili pobúrenie nad zahmlievaním situácie, embargom na akékoľvek informácie pre všetkých členov OZ.
Obe strany naznačili, že ich spor môže rozhodnúť len súd.
Ruský klub vznikol v roku 1923 a vďaka zbierkam sa mu podarilo získať financie na to, aby v roku 1925 kúpil nehnuteľnosť v centre Prešova. Od začiatku sa s prestávkami využívali jej priestory na kultúrno-vzdelávaciu činnosť príslušníkov tejto národnosti. Posledné asi dva roky je Ruský dom pre verejnosť zatvorený, jeho interiéry sa reštaurujú. Sekerák uviedol, že práce na poschodí o rozlohe 480 metrov štvorcových sú hotové z troch štvrtín. Na prízemí je v podnájme predajňa hudobných nástrojov a v podzemí reštaurácia.
Prvé OZ Ruský klub - 1923 vzniklo v roku 1992 a nadviazalo na činnosť Ruského klubu z roku 1923, rozštiepenie na dve OZ sa udialo v apríli 2005. Obe OZ sú zaregistrované na Ministerstve vnútra SR.
www.ZIVOTPO.sk
